..je práve.. ...a jediná dôležitá vec, na ktorej na tejto planéte bláznov záleží, sú.. vzťahy!!! tak do zbláznenia priatelia:) Zoznam autorových rubrík: Bruselská paralela :), EDS-ka (európska dobrovoľnícka, Knihy, ktoré stoja zato!, ..len tak uva-žujem, MÚVIS (filmy), Linky k nezaplateniu, Žilinská pospolitosť, krížom krážom, Súkromné, Nezaradené
...že sa nás to netýka? aj keď ťa táto správa už ani nezdvihne z pohodlného pracovného kresla, alebo ju len registruješ ako ďalšiu n-tú katastrofickú správu v televíznych novinách za jeden večer, tak predsa skús vydať minimum úsilia a pomôcť. Veď kvapky tvoria oceán. Môže to byť oceán spolupatričnosti a solidarity s tými, ktorí žijú na čiernom kontinente tejto planéty.
Aj vám tieto dni praskala mailová schránka? nápor vianočných a novoročných prianí? jasne, každý chce byť originálny a tak rôzne jpg-čka či pps-ky nám zaplňujú voľnú kapacitu vo virtuálnom svete. Jedno z nich sa začínalo práve tak ako nadpis ...zanechať nebo...
som dokázala prežiť od 2.-6. mája 2007. Niééé, nie som žiadna hrdinka (množné číslo – boli sme dve, spolu s Iťou z Mamateyky), nešlo o prežitie, nám sa tam tak páčilo, že by sme „vydržali“ aj dlhšie. Dobre, nebudem ďalej naťahovať a štekliť vašu fantáziu, ktorá už určite klesla do oceánskych hĺbok. Jednoducho a jasne, v mene našej DOMKY sme zakotvili v Holandsku (pozri súradnice mesta Haag), kde sme sa všemožne snažili ponárať do hlbokých vôd dobrovoľníctva. DBYN (Don Bosco Youth Net) zorganizovalo „study visit“ na aktuálnu tému – európska dobrovoľnícka služba. Stretli sme sa takmer čisto babská zostava, mužské skóre sa snažil zachrániť len Brit Patrick, Ind Biju, SDB a Nemec Meinolf, SDB.
Ešte nemôžem povedať „my dva spolu“. Ešte som toho pravého muža nestretla. Ten správny muž ešte neprišiel. A pokiaľ áno, nedokázal si ma všimnúť. Kedy príde rad na mňa? Kedy začne môj príbeh?
Že ľahké? Že časté? Že úplná prirodzenosť? No, ani by som netvrdila. Skôr sa mi zdá, že sa vytráca. Prestávame byť deťmi, ktorým žiaria očká a nad všetkým (skoro všetkým) híkajú.
Prehnala sa smršť. Občas mi to pripadalo ako v katastrofických filmoch, keď sa deje niečo ťažko predvídateľné. Neznámi ľudia zvedení okolnosťami do jedného deja začnú spoluprežívať prítomný okamih. V takom deji som sa ocitla. Už aj tak dlhá cesta Bratislava - Žilina sa predĺžila. O niekoľko hodín.
Boh je Bohom dialógu, je partnerom. to boli časté slová rakúskeho jezuitu P.Josefa Mauredera. Včera na UPC-čku som bola medzi tými, ktorí zažili človeka, ktorý hovoril jasne možno o nejasných veciach.
talianka Katia mi napísala e-mail, nuž darmo, kto vie po taliansky, ten sa prelúska.....ale predsa aj pre netalianov je preklad.
Rada píšem o obyčajno-neobyčajných ľuďoch. Zasluhujú si pozornosť. Je ich pomerne dosť. Aspoň ja ich často stretávam. Inšpirujú, dodávajú stratenú silu a chuť ísť ďalej, neustále vstávať. Sú chodiacou reklamou na „oplatí sa žiť“. Sú prehliadaní a braní ako samozrejmosť či rutina. Je ním aj o. Karol. Muž, ktorý išiel so svojou kožou na trh. A nie hocijaký, ale vysokoškolský. To je fest drina. Sedem rokov v špecifickej pastorácii mladých. Nás mladých. Nás študujúcich v Nitre. Jeden kňaz v pomere k 10 000 horúcich hláv. Na to človek potrebuje dávku odvahy a každodennej dôvere. Ale nie v seba, ale v poslanie, ktoré mu bolo zverené a Šéfa, ktorý mu ho dal.
Sú bezdomovci a bezdomovci. Aj tí sa medzi sebou líšia úrovňou života či levelom svojho bezdomovectva. Matne si spomínam na článok v Nota Bene kedysi dávnejšie, ktorý opisoval príbehy ľudí žijúcich na ulici v rôznych európskych krajinách. Ak sa to dá tak povedať jedny si žili na „vysokej nohe“, ďalší prežívali, iní živorili. Trošku som nakukla do belgickej kuchyne bezdomovectva, ak to tak môžem povedať. Začalo to všetko nevinne.
Tie tajomné a rozhodujúce veci vačšinou Boh koná v noci a z noci sa stáva VEĽKÁ NOC! Tak prajem nech je takým dopingom v nádeji v beznádejných dňoch, nech prinesie silu a odvahu ist k Výšinám, kráčat ďalej za hranice našich predstáv a všetko v neustálej DOVERE V ŽIVOT!
život je sen, premeň ho na realitu Len ten, kto je dostatočný blázon, ktorý si myslí, že môže zmeniť svet, ho naozaj zmení. Svet sa presunie, aby nechal prejsť toho, ktorý viem kráča. Tajomstvo života je všetku tu: rozmýšľať vo veľkom, konať v malom. Tak len, príjmi čokoľvek, čo ti On dáva a daruj Mu hocičo, čo ti berie.
Verím Pane, že na konci noci, nie je noc, ale úsvit, že na konci zimy, nie je zima, ale jar, že na konci očakávania, nie je očakávanie, ale stretnutie.
Vždy ma fascinoval :) Pavol a jeho život. Reč je o sv. Pavlovi. Natoľko radikálny, ešte radikálnejší ako holywoodsky film. Odtrhnutý od reality každodenného života. Bol rovnako extrémny po obrátení ako pred ním. Len zmenil SMER.
trošku italiano + trošku pravdy = zlatá story
ako to všetko rýchlo letí, čo? len nedávno som bola v advente a dnes, že už v pôste... ten fašiangový, lepšie pre západné krajiny pasuje karnevalový chaos, je už minulosťou. Popolček z čela som zotrela, takže po ňom niet stopy. Ale čo s pôstnym časom? ten nechem tak rýchlo zmazať. Veď hej. Rozmýšľam. Čas milosti? Akej milosti? Pre niekoho čas diétny :) Predsavzatia si dávať nechcem. V mojom prípade ich ťažko spĺňam. Chcela by som len jedno. Viac sa spoznať vo vzťahu s Bohom. Spoznať jeho. A k tomu potrebujem tú milosť. A zaspievam ti pesničku, ktorú náš bruselský zbor spieval na skúške. Je silná. Fakt, čo postavím aj týmto pôstom? On nechce obetu, chce srdce. Živé.
Nie je povzbudzujúce vedieť, že všetku svoju nádej môžeš vložiť v Boha a nesklameš sa? Môžeš žiť s istotou, že On stojí pred Otcom a prihovára sa osobne za teba? Nik z nás nie je osamotený. On je vždy na našej strane.
....medzi priateľkami je divoká žiarlivosť, hlboká oddanosť a obrovská vernosť.... Mať priateľku znamená spočívať v duši niekoho iného, byť prijímaná vo všetkom taká, aká som a aká nie som. Vedieť, že ako žena nie som sama. Keď ti Boh dáva priateľku, poveruje ťa, aby ste sa navzájom starali o svoje srdcia.
Niekedy môže byť pre nás nepríjemné zistiť, že pred Bohom neukryjeme nič. Avšak rovnako nás to môže oslobodzovať. Nemali by sme strácať energiu predstieraním, že sme niekým iným, kým v skutočnosti nie sme, Boh nás pozná skrz-naskrz a predsa nás bezpodmienečne miluje. Až neuveriteľné.... keď to tak do hĺbky prežiješ. Načo sa fakt namáhať hrať sa niekoho lepšieho pred druhými? Veď On vie fakt všetko. Pozná naše bremená a pokušenia.
Veľakrát som si už balila kufor. Často. Išla som. Som na cestách. Už mi to nepríde ako niečo zvláštne. Práve naopak. Zvykla som si? Ani nie. Životný štýl? Tiež nie. Mnohí nado mnou len mávnu rukou. Ach, zase niekam ide. Vetroplach Giromondo (tak ma volá jeden nemecký kamarát) A keď sa po niekoľkých dňoch, mesiacoch vrátim, prvú otázku, ktorú dostanem, je: Do kedy zostávaš? Akokeby už boli pripravení, že onedlho sa niekam vyberiem.
