reklama

Keď mal deň 32 hodín

že nemožné? Ale áno. Cestovanie v čase ako zo série amerických filmov Cesta do budúcnosti. Pri pohľade do kalendára niekedy v lete by som povedala, že ma čaká len jeden obyčajný deň. Normálna sobota nesúca dátum 13. október 2007. Lenže som sa nachádzala trošku ďalej na východnej pologuli ako býva zvykom. Asi takých 10 000 km vzdušnou čiarou od Slovenska, v meste Jakutsk.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Presne o 13.30 miestneho jakutského času (čo je 5.30 u nás) sa lietadlo Tupolev TU-154 odpichlo od štartovacej plochy a mierilo si to kamsi (smer Moskva) do oblačného zhluku nad mestom. Okupovala som sedadlo v druhej polovici lietadla a stískala palubný lístok s číslom 16B. Prvé minúty som sa vyrovnávala s meniacim sa tlakom a na hodnotenie vybavenia nášho lietadla som našťastie nemala čas. Avšak už chápem čo znamená pojem "ruské lietadlo". Takmer 7 hodinový let prebehol v pohode, skoro celý som ho prespala. Bdela som len keď ma moja kolegyňa Majka, ktorá sedela napravo, drgla, lebo prechádzali letušky a servírovali nám občerstvenie. Občas ma zo spánku vytrhol hlas, ktorý sa ozýval zľava. Rus pevnej konštrukcie zo seba vysypal : "Pažalsta, čaj." Na pôdu moskovského letiska Domodedovo sme vystúpili o 14.15 moskovského času. To akokeby sme leteli len 45 minút. Čakal nás príjemný šok. Letisko ma prekvapilo. Hyper moderné a obrovské. Každých 5 minút pristáva či vzlieta nejaké lietadlo. Potom čo sme si vyzdvihli batožinu a opäť sa checkli na let OS 602 do Viedne, som si vychutnávala vanilkový nanuk. Musela som sa trošku schladiť, lebo teplotný rozdiel bol 18 stupňov. V Jakutsku -10, v Moskve +8 stupňov. Pár hodín sme si počkali, minuli sme posledné ruble a opäť sme sedeli na svojom mieste a sledovali pokyny letušky o tom, kde sa náchádza záchranná vesta a kde sú únikové východy. Cítila som sa na palube rakúských susedov tak nejako bezpečnejšie. Aj pásy sa viac podobali na bezpečnostné pásy a spĺňali svoje určenie. Odlietali sme o 18.00 a pristávali o 18.55 schwechatského času. Let však trval 3 hodiny, počas ktorých by som vám dopriala zažiť noblesný západ slnka, aký som videla. Z letiska do Bratislavy som išla autom a z Bratislavy do Žiliny vlakom. Dvere bytu som otvárala o 00.30 žilinského času. V Jakutsku práve raňajkovali a ja som šťastná zaľahla do perín. Dopravné prostriedky, hlavne tie vo vzduchu, nejaký čas nemusím a pomaly sa spamätávam z najdlhšieho dňa v mojom živote. Keby som z Viedne pokračovala na západ, mohla som prežiť ešte raz aj 12. október :)   

Michaela Sokolíková

Michaela Sokolíková

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..je práve.. ...a jediná dôležitá vec, na ktorej na tejto planéte bláznov záleží, sú.. vzťahy!!! tak do zbláznenia priatelia:) Zoznam autorových rubrík:  Bruselská paralela :)EDS-ka (európska dobrovoľníckaKnihy, ktoré stoja zato!..len tak uva-žujemMÚVIS (filmy)Linky k nezaplateniuŽilinská pospolitosťkrížom krážomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu